Sme vyučení a vychovaní v relatívne pokojnom a zároveň naivnom vedomí, že veci okolo nás riadi štát, respektíve že každý národ buduje svoje vlastné záujmy na základe svojej štátnej autority. Možno si ešte stále sľubujeme alebo veríme, že systém sa tvorí v prospech ideí demokracie. Aj na základe nedávneho výskumu Švajčiarskeho federálneho inštitútu by sme sa však mali zmieriť so zistením, že ekonomiku a teda v určitej miere politické rozhodnutia a sociálny život občanov z veľkej časti diktujú nadnárodné spoločnosti a korporácie, respektíve ich kapitálové záujmy. Už nevravíme o akejsi bláznivej konšpiračnej teórii, ale o reálnom výskume a reálnych zisteniach.
• Na základe preskúmania databáz 37 miliónov investorov a spoločností z celého sveta sa k tým nadnárodným radí až niečo cez 40 000. Z toho 147 korporacii má k svojmu fungovaniu vytvorený systém vzájomného prepojenia, na základe ktorého vlastní 40 % svetového bohatstva a 737 nadnárodných spoločností vlastní až 80 % svetového bohatstva. Majú obrovský dosah a obrovský význam pre ekonomiku a to aj z medzinárodného hľadiska.
K výsledkom Švajčiarsky federálny inštitút dospel kalkuláciou každej jednej spoločnosti a jej podnikateľských záujmov, respektíve ich podnikateľskej činnosti a ekonomického dosahu.
Na základe týchto čísel a výsledných percent tak môžeme usúdiť, že vplyv nadnárodných spoločností a korporácií na ekonomickú situáciu (a to aj v medzinárodnom hľadisku) je obrovský, čo znamená, že zamedzenie ich vplyvu a dosahu by sa s veľkou pravdepodobnosťou rovnalo dočasnej finančnej kríze v medzinárodnom meradle. Zároveň tak môžeme povedať, že záujmom týchto nadnárodných spoločností sa musí prispôsobovať aj politika a následne i sociálny život bežných občanov.
Politika sa tak aspoň z určitého pohľadu musí prispôsobovať týmto gigantom, nakoľko na týchto gigantoch v podstate stojí ekonomika. Prioritou politických strán je tak vyhovenie záujmom nadnárodného medzinárodneho biznisu, štátne podniky a inštitúcie musia byť na programe ako druhoradé, na politickú ideu v pravom zmysle slova tak pomaly ani nezostáva čas.
